Otváracie hodiny:
Utorok: 13.00 h. - 16.00 h.
Štvrtok: 13.00 h. - 16.00 h.
Prípadne dohodou na telefónnom čísle: 0911 213 270
Z dejín Záhorskej Bystrice
S prvou písomnou zmienkou o existencií obce ZB sa stretávame v listine kráľa Karola Róberta z roku 1314, v ktorej potvrdzuje Ottovi, synovi Rugeria s Tallesprunu vlastníctvo majetkov svojho otca, medzi inými i osadu Pistrich. Je však zrejmé, že dedina pravdepodobne existovala už 13. str., archívne pramene z roku 1208 a 1256, spomínajú územie Bistric, Bistrich, nie však konkrétnu osadu. Spomínané územie a neskôr i obec niesli pomenovanie podľa potoka, ktorý ňou pretekal a popri ktorom osídlenie vzniklo. Zo súpiskou pápežských desiatkov sa dozvedáme, že v roku 1332 bola v Záhorskej Bystrici zriadená fara. Bystrica bola v tomto období ako súčasť pajštúnskeho panstva vo vlastníctve grófov z Jura a Pezinka. Národnostné zloženie obyvateľov ZB po príchode chorvátskeho etnika po roku 1526. Chorváti opúšťajúc svoje sídla pred Tureckou hrozbou, vo veľkej miere kolonizovali oblasti juhozápadného Slovenska. Prítomnosť Chorvátov v ZB máme písomne doloženú od roku 1529. o zvýšení počtu obyvateľstva svedčí aj skutočnosť, že v roku 1524 prišlo k postaveniu kostola sv. Petra a Pavla na mieste kaplnky sv. Petra. Z kanonickej vizitácie z roku 1562 sa dozvedáme, že v roku 1561 prišiel so ZB chorvátsky kňaz Matias Nojem, haholista, ktorý slúžil pre Chorvátov i vtedy už menej početných Slovákov bohoslužby v staroslovienskom jazyku a kázal po chorvátsky. S kňazmi chorvátskej národnosti sa v ZB stretávame až do polovice 18. str. (Urbanič, Tislarič, Lubetič, Golubič, Besedič, Megliť), ako liturgický jazyk však už používali latinčinu. Ich prítomnosť kladne pociťovali aj Chorváti v Lamači, keďže Lamač bol od prelomu 16. 17. str. až do roku 1752 filiálkou bystrickej farnosti. V roku 1515 prešla severozápadná časť obce do vlastníctva rádu Paulínov z Marianky. V polovici 16. str. prišlo k zmenám vo vlastníctve stupavského panstva po smrti posledného grófa z Jura a Pezinka v roku 1542 sa panstvo dostáva do majetku Gašpara Serédyho. Práve on sa zaslúžil o mohutnú kolonizáciu Chorvátov na stupavskom panstve, Bystrica sa v roku 1548 so 71 usadlosťami radila k väčším sídlam. Po takmer polstoročí krátkodobých vlastníckych anabáz, sa stupavské panstvo i ZB dostávajú do vlastníctva Pálfiovcov. Bystrica mala v tom čase 63 celách a 26 polovičných sedliackych usadlostí, žilo ti 50 chorvátskych a 33 slovenských rodín. Zásluhou Pálfiovcov dostáva Bystrica v roku 1647 výsady zemepanského mestečka, prvú známu obecnú pečať máme doloženú z roku 1684 s vyobrazením patrónov kostola sv. Petra a Pavla. Správy o ZB v 18. str. podáva aj Matej Bel, vo svojich Notíciách, opisuje ZB ako ľudnatú poľnohsopodársko-remeselnícku obec s rozvinutým vinohradníctvom. Po zrušení nevoľníctva v roku 1785 sa ZB čoraz vo väčšej miere profiluje ako obec dorábajúca potraviny a hlavne zeleninu pre blízke veľké mestá Bratislavu a Viedeň. Bystričania sa špecializovali hlavne na pestovanie zemiakov – rohlíkov (kifle) a kapusty. V roku 1803 začali Bystričania pomocou grófskej rodiny Pálfiovcov so stavbou nového kostola sv. Petra a Pavla. ZB mala na konci 18. str. už vyše 1300 obyvateľov a starý rozmermi malý kostol im už nepostačoval. Výstavba kostola prebiehala do roku 1805. kostol bol slávnostne vysvätený 31. augusta 1834. pohnuté udalosti zasiahli v lete 1866 keď sa tu sústreďovali pruské vojská pred rozhodujúcou bitkou Prusko – Rakúskej vojny. Samotná bitka sa odohrala 22. júla na rozhraní chotárov Lamača a ZB. v roku 1868 sa stupavské panstvo a teda aj ZB, dostáva do majetku grófskeho rodu Károlyovcov.
